10/06/02 15:50 Los Angeles

takze, v lietadle do los angeles som uz myslela ze zomrem, bolel ma chrbat, nevedela som, kde si mam dat nohy a s tych tlakov hore dole, som mala take navaly citov. doslova ako keby to zo mna vytlacalo slzy, ktore som nejakym sposobom zadrziavala. nemozem povedat, ze od nejakeho zleho pocitu. vsetko to bolo o tom, ze sa to naozaj stava skutocnostou.
a inak co bolo vidiet z okna? nuz najprv neskutocne velku a rovnu plochu, na ktorej boli len same polia, americania si tu uz dovolia mat aj pole v kruhovom tvare...cesty do praveho uhla. uvazovala som, ze co tam ti ludia robia, ked okolo nich na dlhe hodiny cesty nie je absolutne nic... asi nic, a asi ziju stylom niekde na zaciatu storocia. a nebolo vidno ani ziadne mestecka alebo co. len same samoty. myslim ze toto je tiez jedna z tvari ameriky a ta sa velmi neukazuje. to si asi treba pozriet z blizka.. potom sa objavili nejake tie kopce a tam to vyzeralo zhora vazne pekne. dost casto boli nejake velke jazera a mesta okolo toho.,, a potom prisla pust a pust a vela puste... a vselijake trhliny v zemi (stale sa tu budem asi opakovat, ze skoda ze som nemala fotak, ale ja vam to raz nafotim...) ked som sa zrazu zobudila, zistila som, z mame o dvadsat minut pristavat na letisku. no a los angeles? ako vsetky tie americke velke mesta... jedna ooooooooobrovska dedina a v strede trosku mrakodrapy... a vlastne mesta su tu nalepene jedno vedla druheho, takze len zidete z hlavnej a ste v nejakom inom meste.
ked som uz videla los angeles, vtedy som sa seriozne rozplakala (zase som bola trapna :) ) tesila som sa , ze som konecne tu, ze uz mam dost toho lietadla (pol sveta to nie je len tak) a vobec, bola som stastna ci co.
pristali sme vraj o pol hodinu skor, lebo sme sli s vetrom. vystupilo sa uz bez problemov, uz nebola ziadna kontrola, normalne som si na tie kontroly uz aj zvykla. zabudla som vam povedat, ze sme mali jedno medzi pristatie v chicagu na pol hodinku, a kedze sme vystupili z lietadla tak nas museli zase skontrolovat. a pri kontrole pri nastupovani do lietadla v new yorku som si musela vyzut aj slapky, sa divim, ze nechceli aj ponozky, co som mala obute, lebo tam je brutalna klimatizacia... vsade...

no , kacena ma tam cakala, a skoro ma vraj nespoznala, ze si ma vobec nepametala, este ze som mala na sebe tu cervenu kosielku.
nasla som kufor a ked sme sedeli v aute, tak som jej povedala, ze ved ma uz konecne privitaj... :)
zasmiala sa a povedala, welcome in amerika ..
to je ta veta co si asi kazdy povie aj ked len sam pre seba, ked sem pride. tomu sa asi neubranite. dobre si to vybudovali ti americania. vsetci musia byt stastny ze sem prisli...

no a potom to zacalo, moja prva palma v zivote ktoru som videla. na pocudovanie dost chladny vietor z oceanu,takze slnkok svieti prazi, ale fuka studeny vietor, takze sa tu az tak neupeciete...teda trosku dalej su uz vecsie horucavy. autom sme sli po autostradach take dve hodiny do san diega. to je asi tak desat minut od oceanu. este ma kecena odviezla na taky kopcek v san pedre, kde korejcania postavili nejaky mierovy zvon a odtial bolo vidiet plaz a obrovsky most, kde sa nataca vela filmov.
doviezli sme sa domov a zistila som ze idem byvat v peknom domceku , v takej radovke, kde je vonku aj maly bazen tak som si povedala, ze co toto ma byt... ved som tu prisla makat a stresovat sa a co ja viem co... a ono tu mam pohodicku.

a je tu vazne krasne...
Diskusia
Ziadne zaznamy
Na pridanie diskusii k tejto sprave musis byt prihlaseny ako uzivatel. Ak nemas uzivatelsky profil, mozes sa zaregistrovat (trva to asi 20 sekund). Po registracii budes most pridavat aj vlastne spravy. Ak uz mas profil, prihlas sa v sekcii Prihlasenie. Ak este nemas profil, zaregistruj sa v Registracia

2002-2006 | Zvolna.sk je zabavny portal a diskusne forum plne pohody, vsetko tu ide pekne zvolna.